Mesto, ktoré leží v Jordánku, v púšti a vytesané v skale bolo jedným zo siedmich starovekých divov sveta. Niet divu, skalné chrámy, paláce a hrobky opusteného mesta totiž naozaj lákajú k návšteve!

O stratenom meste Petra

Keby sme v meste stáli pred 2000 rokmi, uvideli by sme obrovské obchodné centrum schované medzi skalami približne 100 kilometrov severovýchodne od prastarého jordánskeho mesta Aqaba. Detailne prepracovaný systém kanálov a nádrží zásobuje vodou rozľahlé skalné mesto. Mesto bolo hlavným obchodným centrom medzi Európou, Áziou a Afrikou. Z prístavu na juhu Arabského polostrova do skalného mesta prúdia davy beduínov prevážajúce drahé korenia ako je šafran, kardamón, kadidlo a ďalšie drahocenn&´ tovar dovezený z Indie a Číny. Mestu Petra sa nemôže hovoriť inak, než dôležitá obchodná križovatka. Mieri totiž odtiaľ tovar do Mezopotámie, Perzie, či Stredomoria a ďalej do západnej Európy. V dobách, kedy je mesto skutočne v rozkvete, ho obýva okolo 30 000 obyvateľov. Nielen, že v meste žijú, ale aj tam pochovávajú svojich mŕtvych predkov. Ukladali ich do starobylých hrobiek vytesaných v skalách. Všetko by bolo úplne idylické, keby neprišlo zemetrasenie, ktoré zrovnalo Petru so zemou. Z mesta zostali ruiny. Veľa stavieb bolo poškodené a navyše bol poškodený aj vodovodný systém. To bol koniec života v Petre. Je na dlhé leta opustená a na staroveký skalný útvar sa na dlhé storočia zabúda. Roku 1812 ho však opäť pripomenie mladý švajčiarsky dobrodruh.



Falošný kupec

JL Burckhardt je mladým cestovateľom, ktorý počul veľa povestí o stratenom meste, predovšetkým na svojich cestách po Jordánsku. Nikto z beduínov mu však nikdy nechcel povedať, kde sa mesto nachádza, pretože pre nich je Petra posvätným miestom. Je nemožné sa od nich dozvedieť jeho polohu. Mladému dobrodruhovi však mesto nedá spať a preto vynájde lesť, ako mesto nájsť s radou od beduínov.
Keďže vie arabsky, urobia sa za moslimského kupca a dá si meno Ibrahim Ibn Abdallah. Keď ho beduíni spovedajú, čo v meste chce robiť, prezradí im, že dal sľub Bohu, že prinesie obeť kozy prorokovi Áronovi u jeho hrobu na vrcholku Džebel Haruno, vysokého kopca hľadiaceho na mesto. Táto vymyslená scéna je nevyhnutná, pretože beduíni sú nedôverčiví. Nakoniec sa však Burckhardt darí v blízkej dedine presvedčiť dva beduínmi, aby ho urobili cez Vádí Músa, Mojžišovo údolie, a skrze dlhú skalné tiesňavu ho priviedli do zabudnutého mesta Petra, ktoré oko Európana nevidelo po sedem storočí.
Falošný kupec potajomky a vo veľkom zhone zhotoví kresbu jednej z pieskovcových budov a odovzdá správu o existencii skalného útvaru ďalej.

Dlho sa nepodarí udržať mesto v utajení. Za nedlho do jordánskej Petry začnú prúdiť davy turistov. Umelci maľujú jej tajuplná zákutia a snaží sa vystihnúť jej krásu, básnici o nej skladajú ódy. Hra farieb, ktoré sú na pieskovcové skale, monumentálnych palácoch a chrámoch, je vskutku úchvatná. Jedná sa vraj ale len o časť kúzla starovekého kamenného mesta Petry. Roku 1985 je pre svoju nádheru a úchvatnost zaradená na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je označovaná za jeden zo siedmich divov sveta. Podľa archeológov starobe tohto mesta siaha až na samý úsvit ľudstva. Petra má byť vraj dokonca súčasťou biblických pr&´behov.



Príbehy Ezaua, Mojžiša a Árona

Mesto Petra je preložené z gr&´ckeho slova, ktoré označuje skalu. Arabi ju nazývajú al-Batra. Je datovaná až do obdobia 6. storočí pred Kristom. Za jeho staviteľa je považovaný pastiersky kmeň Nabatejcov. Tí Petru majú vybudovať ako svoje hlavné mesto. Aj napriek tomu však panujú určité pochybnosti. Ľudia pochybujú, že by obyčajní pastieri boli schopní postaviť takéto skalné úchvatné dielo úplne sami.
Na zložito vytesávaných chrámoch a palácoch muselo pracovať veľa zručných remeselníkov po mnoho rokov. Ľudia si skôr myslia, že kmeň Nabajetců sa nasťahoval do desiatok, stoviek či dokonca tisícky rokov starého mesta, ktoré kedysi vybudoval niekto celkom iný.
Pri archeologických výskumoch sa zisťuje, že stavba je skutočne stará viac ako 10 000 rokov! Jordánske legendy nasvedčujú, že Petra môže mať naozaj podstatne staršie tradíciu, než sa dnes odhaduje. Jordánskemu mestečku Vádí Músa sa pripisuje mýtus, že práve v ňom udrel do skaly židovský n&´boženský vodca Mojžiš, z ktorej potom vytryskol prameň. Práve preto sa údolie volá po Mojžišovi, Mojžišovo údolie.



Mojžiš mal brata Árona. Ten vraj je pochovaný neďaleko Mojžišovho údolí, na vrchu Hor, čiže tiež Džebel Harun, ako sa hore inak hovorí. Židovský veľkňaz má byť pochovaný na úbočí tejto hory, kde tiež leží mesto Petra. Áron a Mojžiš nie sú jediný, komu mesto Petra bolo udelené ako posledné miesto odpočinku. Buď priamo v meste, alebo v jeho blízkom okolí má byť aj pochovaná Miriam, sestra Árona a Mojžiša. Už dávno však pred príchodom tejto súrodeneckej trojice má na miesto doraziť Ezau, ktorý bol synom biblického patriarchu Izáka, ktorý v Petre má vytvoriť starovekej edomskej kráľovstva. Právě starovekým Edomitům je pripisované nádherné vytesané mesto v skale. Je teda naozaj možné, že Nabajetci vytlačili Edomity z tohto krásneho mesta, aby sa v ňom sami mohli usadiť.



Artefakty ukryté pod zemou

Prvá zmienka o meste pochádza už z roku 312 pred Kristom, kedy je podľa gréckeho historika Diodóra Sicílskeho do Petry vyslaná expedície macedónskeho vojvodcu Antigona. Staršie nálezy tu vraj zatiaľ nájdené neboli. Je ale možné, dokonca veľmi pravdepodobné, že sa dnes biblické artefakty ukrývajú pod zemou.
Zatiaľ vraj bolo preskúmané len 15% mesta, zvyšných 85% je ukryté pod zemským povrchom. Nikto nevie, čo presne sa ešte pod povrchom ukrýva. Odborníci zatiaľ dávajú dohromady len útržky známej histórie mesta, ktoré vedú do stratena. Pôvodný kmeň Edomitů je v 6. storočí pred Kristom vypudený Nabajetci, ktorí tu majú vybudovať známej obchodné centrum. Začiatkom druhého storočia po Kristovi sa však všetko začína meniť. Ich území ovládne Rímska ríša a tak sa Petra stáva hlavným mestom rímskej provincie Arabia petraea. Sláva tejto metropoly však nevydrží dlho.
Obyvateľov vyženie zemetrasenie a zvyšok v 7. storočia moslimská invázia. Petru ešte v 12. storočia na veľmi krátku dobu oživia stavba križiacke pevnosti, ale tá je vzápätí opustená a na mesto sa zabudne. Pôvodný Nabajetci miznú bez stopy, možno asimilovaný Rimanmi alebo moslimami.



Kráľovské zlato

Státisíce návštevníkov, ktorí sa mesto chystajú navštíviť, sa musí na cestu vydať rovnakým smerom, akým sa vydávajú beduíni so svojím tovarom. Idú rovnakou cestou ako staroveké obchodné karavány. Najskôr musí prekonať Mojžišovo údolia, potom musí prejsť krivolakými skalným údolím, ktoré vedie priamo do centra metropoly.
Už len priechod skalné tiesňavou zanechá v človeku hlboký dojem. Je totiž dlhá 1500 metrov, úzka len 2-5 metrov. Nad hlavami chodcov sa týči ako hradby nebezpečné skalné zrázy vysoké približne 200 metrov. Posledných pár krokov průrvu nám potom odhalí pohľad na najznámejšie budovu mesta - Kazneh, ktorá sa prekladá do slovenského jazyka ako Pokladnica.
Monumentálna fasáda je zdobená sochami skalných Bohov, ktorých mená sú už zrejme dávno zabudnutá, rovnako ako pôvodný význam a účel stavby. Traduje sa k nej však, že ide o kráľovskú hrobku, určenú pravdepodobne Nabatejskému kráľovi Arete III.
Navyše, podľa legiend, ktoré sa o tomto mieste tradujú, sa tu má ukrývať poklad. Ten má byť až na samom vrcholku stavby. Kvôli pátraniu po zlate, bola budova poškodená. Hľadači pokladov sa totiž vrchol snažili prestreliť, aby sa cennosti vysypali von. Sú tam tak dodnes vidieť otvory po guľkách. 

Tajomstvo, ktoré ukrýva Nekropole

Veľa voľne stojacich stavieb v skalnej metropole bolo zničené zemetrasením, ale zvyšné budovy, ktoré sú vytesané priamo do skaly, svojou krásou zaiste zoberú dych každému. Ruiny, ktoré na mieste dodnes stojí, sú obrovské. Okrem Pokladnica sa na mieste tiež nachádza kláštor, divadlo pre tisíce divákov, mnohé paláce a chrámy, široké kolonády, niekoľko kostolov z byzantskej éry a stovky starobylých hrobiek vytesaných do skaly. Krýpt je v Petre toľko, že metropola pôsobí ako ohromná starodávna Nekropole, čiže tiež možno miernejšie povedané mesto mŕtvych.
Niektoré hrobky neboli doteraz preskúmané. Môžu sa v nich teda skrývať mnohé starobylá tajomstvo. Zachované pieskovcové budovy dostávajú ale poriadne zabrať. Na skalné areál totiž pôsobí drsné prírodné vplyvy, hlavne púštne vetry a bleskové povodne. Mesto ničí aj zástupy turistov, od roku 1990 sa ich počet totiž dokonca zdesateronásobnil. Nad jordánskym skalnom divom sa znáša neistota, či nepodľahne stratené a opäť nájdenej mesto Petra skaze skôr, než archeológovia odhalí jeho dávne tajomstvo.

Zdroje:
http://www.novinky.cz/cestovani/109296-jordansko-zeme-biblickych-pribehu-tajemnych-mist-a-ztracenych-mest.html